Aký bol tvoj prvý bicykel?

Môj prvý bicykel bol malý strieborný Dema s 20-palcovými kolesami. Mal som vtedy asi štyri roky a chodil som ešte do škôlky.

Čo by si odkázal svojmu mladšiemu ja?

Mal by si spomaliť. Toľko sa nenáhliť.

Čo ťa na práci cyklomechanika najviac baví?

Najradšej mám diagnostikovanie problémov a hľadanie ich riešení. Samozrejme, hovorím najmä o mechanických komponentoch. Riešenie problémov s elektronikou niekedy pripomína vyvolávanie lesných duchov. Niekedy to funguje a niekedy jednoducho nie.

Aký najkurióznejší zážitok si zažil v servise?

Raz sme sa snažili vymeniť ložiská v náboji DT Swiss. Pri povoľovaní ratchet krúžku sme zlomili zverák, ktorý sme mali od začiatku fungovania firmy. Kúpili sme nový, dokonca o triedu väčší. Skúsili sme to znova a zlomili sme aj ten. Nebol namontovaný ani 24 hodín! Nakoniec sa nám krúžok podarilo povoliť až v servise nákladných vozidiel.

Čo zákazníci najčastejšie podceňujú pri starostlivosti o bicykel?

Jednoznačne prevenciu. Pravidelne počúvam: „Keď to funguje, načo by som to servisoval? Prídem, keď to nepôjde.“ Potom sú však zákazníci zaskočení, keď zistia, že bicykel potrebuje oveľa rozsiahlejší a nákladnejší servis, než by bol potrebný pri pravidelnej údržbe.

Aká je tvoja najsilnejšia stránka pri práci?

Myslím si, že som pomerne trpezlivý a precízny. Niekedy je to však až na škodu, pretože zákazník nie vždy ocení, keď má napríklad dokonale vyčistené konusy, každú guľôčku ložiska a každý záhyb. Často by pritom stačilo len doplniť nové mazivo a správne nastaviť konusy.

Keď však robím niečo pre známych alebo rodinu, môžem sa s tým doma pokojne vyhrať. A potom mám z výsledku radosť aspoň ja, keď vidím, ako dobre sa mi to podarilo urobiť.

Ak by si mal neobmedzený rozpočet, aký bicykel by si si postavil?

Nad týmto som už niekoľkokrát rozmýšľal. Najväčší problém je vybrať si rám. Veľmi dlho som zvažoval Pinner, no pri neobmedzenom rozpočte by som si ho dal vyrobiť z titánu. Alternatívou by bol Antidote Carbonjack.

Pruženie by bolo od Intendu, rovnako aj brzdy a teleskopická sedlovka. Pohon by tvorila mechanická sada SRAM Eagle 90 T-Type a kolesá by boli od DT Swiss. Ostatné komponenty a doplnky by som už vyskladal podľa aktuálnej chuti, ale základ by vyzeral takto.

Akú radu by si dal začínajúcim cyklomechanikom?

Neboj sa zašpiniť si ruky a hlavne maj trpezlivosť.

Na čo si vo svojom živote najviac hrdý?

Možno to bude znieť trochu sebecky, ale na seba. Dokázal som sa vypracovať a získať vedomosti, ktoré ma dostali až na túto súťaž. Viac-menej bez formálneho štúdia, jednoducho praxou a každodennou prácou, ktorá ma baví.

Popritom si nachádzam čas aj na svoje koníčky, rodinu a budovanie domova. A myslím si, že aj to je niečo, na čo môžem byť hrdý.

Prezraď nám niečo o sebe, čo by na teba málokto povedal.

Mám len jednu obličku.

Keby si mohol žiť kdekoľvek na svete, kam by si sa presťahoval?

Určite by som zamieril na sever. Tento rok sme tam boli na dovolenke a veľmi sa nám páčilo. Pravdepodobne by som si vybral Švédsko. Je to nádherná krajina s milými ľuďmi. Navyše ani nemusíte ovládať švédčinu, pretože prakticky každý tam hovorí po anglicky.

Akú schopnosť alebo vlastnosť považuješ za svoju najväčšiu výhodu?

Asi zručnosť a chuť opravovať veci. A tým nemyslím len bicykle. Baví ma opravovať prakticky čokoľvek.

Máš nejaký každodenný rituál, bez ktorého si nevieš predstaviť deň?

Asi ani nie. Niektorí ľudia sa ráno bez kávy doslova nepohnú, ale ja si ju niekedy ani nedám a vôbec mi nechýba. Na druhej strane, keď mám práve nejakú naozaj dobrú kávu so zaujímavým chuťovým profilom, pokojne vypijem aj štyri.

Čo považuješ za najväčší zlom vo svojom živote?

Presťahovanie sa do nového bývania. Bol to pre mňa taký pomyselný zlom a nový začiatok. Získal som priestor, kde môžem opäť niečo nové budovať a vytvárať.

Aký je tvoj najväčší nesplnený sen?

Raz by som sa chcel pozrieť do vesmíru. Pravdepodobne sa mi to nepodarí, ale človek nikdy nevie.

Čo ti v každodennom živote robí najväčšiu radosť?

Sú to skôr maličkosti. Napríklad úsmev manželky, keď doma niečo opravím a zrazu to opäť funguje. Niekedy sú to až také škôlkarské radosti, ale práve tie ma dokážu úprimne potešiť.

Keby si mohol stretnúť kohokoľvek na svete, kto by to bol?

Toto je asi najzáludnejšia otázka zo všetkých. Ale namiesto nejakej celebrity či slávneho športovca by som sa najradšej ešte raz stretol so svojím starým otcom, ktorý už, žiaľ, nie je medzi nami.